Testovanie ťažkých kovov pri kvalite peptidov: elementárne nečistoty a ICP-MS

Testovanie ťažkých kovov je dôležitou súčasťou komplexného hodnotenia kvality peptidov, pretože stopovú elementárnu kontamináciu nie je možné posúdiť iba prostredníctvom HPLC čistoty, potvrdenia molekulárnej identity alebo stanovenia obsahu peptidu.

Peptid môže vykazovať vynikajúcu chromatografickú čistotu a potvrdenú molekulárnu identitu, no zároveň môže obsahovať stopové množstvá elementárnych nečistôt pochádzajúcich zo surovín, výrobných zariadení, procesných činidiel, vodných systémov alebo iných častí výrobného procesu.

Z tohto dôvodu predstavuje testovanie elementárnych nečistôt samostatný analytický parameter v rámci širšieho systému kontroly kvality.

Moderné laboratóriá na tento účel bežne používajú techniky ako hmotnostná spektrometria s indukčne viazanou plazmou (ICP-MS), ktorá umožňuje detegovať a kvantifikovať stopové prvky vo veľmi nízkych koncentráciách.

Pochopenie princípov testovania ťažkých kovov pomáha výskumníkom presnejšie interpretovať laboratórnu dokumentáciu peptidov a zároveň zdôrazňuje jeden z najdôležitejších princípov kontroly kvality peptidov: Vysoká HPLC čistota neposkytuje informáciu o elementárnej kontaminácii.

Ak sa chcete bližšie pozrieť na všetky hlavné parametre laboratórneho hodnotenia peptidov, prečítajte si aj náš článok: Kvalita peptidov: Komplexný sprievodca laboratórnym hodnotením kvality.

Čo je testovanie ťažkých kovov?

Testovanie ťažkých kovov je forma elementárnej analýzy, ktorá sa používa na identifikáciu a kvantifikáciu stopových prvkov prítomných v materiáli.

Pojem ťažké kovy sa bežne používa v laboratórnej aj komerčnej komunikácii. Vo farmaceutických systémoch kontroly kvality je však presnejší širší pojem elementárne nečistoty.

Elementárne nečistoty zahŕňajú kovy a polokovy, ktoré sa môžu do materiálu dostať prostredníctvom výroby, surovín, zariadení, katalyzátorov, procesných chemikálií alebo iných environmentálnych či výrobných zdrojov.

Na rozdiel od nečistôt súvisiacich s peptidom sa elementárne nečistoty nehodnotia pomocou bežnej chromatografickej analýzy čistoty. Vyžadujú preto samostatnú analytickú metódu.

Čo sú elementárne nečistoty?

Elementárne nečistoty sú stopové množstvá chemických prvkov prítomných v materiáli, ktoré nie sú zamýšľanou súčasťou finálneho produktu.

Medzi často monitorované prvky patria:

• olovo (Pb),

• kadmium (Cd),

• ortuť (Hg),

• arzén (As).

Tieto štyri prvky sú podľa ICH Q3D klasifikované ako elementárne nečistoty triedy 1, pretože majú významné postavenie v rámci farmaceutického hodnotenia rizika elementárnych nečistôt.

V závislosti od výrobného procesu môžu byť relevantné aj ďalšie prvky, napríklad:

• kobalt (Co),

• vanád (V),

• nikel (Ni),

• meď (Cu),

• chróm (Cr),

• paládium (Pd),

• platina (Pt),

• irídium (Ir),

• osmium (Os),

• ródium (Rh),

• ruténium (Ru).

Vhodný rozsah testovania závisí od faktorov, ako sú výrobný proces, použité suroviny, výrobné zariadenia, zámerne použité katalyzátory a príslušné analytické špecifikácie.

Preto je vhodné chápať testovanie elementárnych nečistôt ako analytické hodnotenie založené na riziku, a nie iba ako pevne stanovený zoznam kovov, ktoré sa musia testovať v každom prípade.

Ako sa môžu ťažké kovy dostať do vzorky peptidu?

Elementárna kontaminácia môže potenciálne vzniknúť vo viacerých fázach výroby peptidov.

Suroviny

Východiskové suroviny, činidlá, pomocné látky a ďalšie komponenty môžu obsahovať stopové množstvá elementárnych nečistôt.

Kvalita a kontrola týchto materiálov preto ovplyvňujú aj výsledný elementárny profil finálneho materiálu.

Výrobné zariadenia

Ďalším potenciálnym zdrojom elementárnej kontaminácie môžu byť výrobné zariadenia.

Kovové súčasti zariadení, komponenty a kontaktné výrobné povrchy môžu za určitých podmienok prispievať stopovými množstvami prvkov, najmä ak nie sú výrobné systémy vhodne udržiavané alebo ak proces vytvára podmienky na prenos materiálu.

Procesné činidlá a katalyzátory

Niektoré výrobné procesy využívajú činidlá, katalyzátory alebo pomocné chemikálie, ktoré môžu obsahovať kovové prvky.

Ak výrobné a purifikačné procesy nie sú dostatočne kontrolované, môžu po spracovaní zostať reziduálne stopové množstvá.

To je dôležité najmä preto, že určité elementárne nečistoty môžu súvisieť priamo s konkrétnym chemickým procesom a nemusia byť výsledkom všeobecnej environmentálnej kontaminácie.

Vodné systémy

Voda sa používa v mnohých farmaceutických a chemických výrobných procesoch.

Správne kontrolované vodné systémy pomáhajú znižovať riziko zavedenia nežiaducich anorganických alebo mikrobiologických kontaminantov do výroby.

Výrobné prostredie

Environmentálna expozícia, laboratórna manipulácia, údržba a výrobná infraštruktúra môžu takisto predstavovať zdroj kontaminácie, ak nie sú zabezpečené vhodné systémy kontroly kvality.

Obalové a kontaktné materiály

Elementárne nečistoty môžu v určitých prípadoch pochádzať aj z materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s produktom počas výroby, plnenia, skladovania alebo balenia.

Z tohto dôvodu komplexné systémy kvality hodnotia riziko kontaminácie naprieč celým výrobným procesom, a nie iba počas finálnej purifikácie.

Ani vysoká chromatografická čistota nemusí tieto typy kontaminácie odhaliť, pretože HPLC a testovanie elementárnych nečistôt hodnotia rozdielne aspekty kvality. Viac o limitoch samotnej chromatografickej čistoty nájdete v článku HPLC čistota: Prečo sama osebe nestačí na určenie kvality peptidu.

Prečo je testovanie ťažkých kovov dôležité pri kontrole kvality peptidov?

Elementárnu kontamináciu nie je možné vyhodnotiť vizuálnou kontrolou peptidu.

Ešte dôležitejšie je, že túto informáciu neposkytuje ani bežná analýza čistoty peptidu.

Vzorka môže vykazovať:

• vysokú HPLC čistotu,

• potvrdenú molekulárnu identitu,

• zodpovedajúci obsah peptidu,

a napriek tomu si vyžadovať samostatné hodnotenie elementárnych nečistôt. To neznamená, že vysoká HPLC čistota nie je dôležitá. Znamená to, že HPLC čistota odpovedá na inú analytickú otázku.

Každá laboratórna technika poskytuje informácie o konkrétnej vlastnosti vzorky. Komplexné hodnotenie kvality preto vyžaduje viacero komplementárnych analytických metód a nemalo by byť založené iba na jednom výsledku.

Dokáže HPLC odhaliť ťažké kovy?

Bežná HPLC analýza čistoty peptidov nie je určená na hodnotenie elementárnych nečistôt.

HPLC separuje chemické zlúčeniny podľa ich chromatografického správania a je obzvlášť užitočná na hodnotenie organických zložiek súvisiacich s peptidom vo vzorke.

Elementárne kontaminanty ako olovo, kadmium, arzén, ortuť, nikel alebo paládium vyžadujú odlišný analytický prístup.

Tieto prvky sa spoľahlivo nepremietajú do percenta chromatografickej čistoty uvádzaného pri bežnej HPLC analýze peptidov.

Preto platí:

99 % HPLC čistota neznamená, že vzorka neobsahuje elementárne nečistoty. Výsledok HPLC opisuje chromatografickú čistotu za podmienok konkrétnej analýzy. Nenahrádza samostatné testovanie elementárnych nečistôt.

Ako sa merajú ťažké kovy?

Jednou z najpoužívanejších analytických techník na stopovú elementárnu analýzu je hmotnostná spektrometria s indukčne viazanou plazmou – ICP-MS.

ICP-MS kombinuje zdroj extrémne vysokoteplotnej plazmy s hmotnostne spektrometrickou detekciou.

Zjednodušene možno analytický proces opísať nasledovne:

1. Príprava vzorky na analýzu.

2. Zavedenie vzorky do indukčne viazanej plazmy.

3. Premena prvkov vo vzorke na ióny.

4. Separácia iónov podľa pomeru ich hmotnosti a náboja.

5. Meranie signálu jednotlivých cieľových prvkov.

6. Kvantifikácia koncentrácie pomocou validovaných kalibračných postupov.

ICP-MS je mimoriadne užitočná technika preto, že umožňuje vyhodnocovať viacero prvkov súčasne a zároveň poskytuje veľmi vysokú citlivosť.

V závislosti od konkrétneho prvku, matrice vzorky, konfigurácie prístroja a validovanej metódy možno analyzovať aj veľmi nízke koncentrácie, napríklad v rozsahu častíc na miliardu.

ICP-MS vs. ICP-OES

ICP-MS nie je jedinou technikou používanou na analýzu elementárnych nečistôt.

Ďalšou etablovanou technikou je optická emisná spektrometria s indukčne viazanou plazmou – ICP-OES.

Obe techniky využívajú indukčne viazanú plazmu, no odlišujú sa spôsobom detekcie.

ICP-MS deteguje ióny podľa ich pomeru hmotnosti a náboja.

ICP-OES meria charakteristické svetelné žiarenie emitované excitovanými atómami a iónmi.

ICP-MS sa často volí v prípadoch, keď sú potrebné veľmi nízke detekčné limity a multielementárna stopová analýza. ICP-OES môže byť vhodnou metódou v závislosti od požadovaného analytického rozsahu a validovanej metodiky.

Farmakopeálne postupy sa preto nezameriavajú iba na názov konkrétneho prístroja, ale najmä na to, či má analytický postup dostatočnú špecificitu, presnosť, precíznosť, citlivosť a validáciu pre zamýšľaný účel.

USP <233> napríklad stanovuje postupy a výkonnostné požiadavky na hodnotenie elementárnych nečistôt.

Ktoré prvky sa bežne hodnotia?

Medzinárodné systémy kvality klasifikujú elementárne nečistoty podľa faktorov, medzi ktoré patria toxicita a pravdepodobnosť výskytu.

Podľa ICH Q3D(R2) sú elementárne nečistoty rozdelené do viacerých tried.

Trieda 1

Do triedy 1 patria:

• arzén (As),

• kadmium (Cd),

• ortuť (Hg),

• olovo (Pb).

Týmto prvkom sa v rámci ICH venuje osobitná pozornosť.

Trieda 2A

Trieda 2A zahŕňa prvky s relatívne vyššou pravdepodobnosťou výskytu v rôznych materiáloch a výrobných procesoch:

• kobalt (Co),

• vanád (V),

• nikel (Ni).

Trieda 2B

Trieda 2B zahŕňa prvky, ktorých výskyt závisí vo väčšej miere od konkrétneho výrobného procesu:

• striebro (Ag),

• zlato (Au),

• irídium (Ir),

• osmium (Os),

• paládium (Pd),

• platina (Pt),

• ródium (Rh),

• ruténium (Ru),

• selén (Se),

• tálium (Tl).

Trieda 3

Medzi ďalšie prvky klasifikované v rámci ICH Q3D patria:

• bárium (Ba),

• chróm (Cr),

• meď (Cu),

• lítium (Li),

• molybdén (Mo),

• antimón (Sb),

• cín (Sn).

Skutočnosť, že sa určitý prvok nachádza v medzinárodnej smernici, automaticky neznamená, že každý materiál musí byť testovaný na všetky uvedené prvky.

Rozsah analytického testovania by mal odrážať potenciálne zdroje kontaminácie a príslušný systém hodnotenia kvality.

ICH Q3D(R2) preto konkrétne opisuje prístup založený na hodnotení rizika pri identifikácii a kontrole elementárnych nečistôt.

ICH Q3D, USP <232> a USP <233>

Pri hodnotení elementárnych nečistôt sa často odkazuje na niekoľko medzinárodne uznávaných rámcov. Nie všetky však plnia rovnakú úlohu.

ICH Q3D - Elementárne nečistoty

ICH Q3D(R2) poskytuje rámec pre hodnotenie rizika a kontrolu elementárnych nečistôt vo farmaceutických produktoch.

Zahŕňa:

• klasifikáciu elementárnych nečistôt,

• identifikáciu potenciálnych zdrojov,

• princípy hodnotenia rizika,

• stratégie kontroly,

• koncept povolenej dennej expozície,

• analytické aspekty.

Jeho formálny rozsah sa týka farmaceutických produktov, preto by sa jeho limity nemali automaticky prezentovať ako univerzálne kritériá prijateľnosti pre každý výskumný materiál.

Napriek tomu predstavuje dôležitý vedecký referenčný rámec na pochopenie kontroly elementárnych nečistôt a výrobných rizík.

USP <232> - Elementárne nečistoty - limity

Všeobecná kapitola USP <232> stanovuje limity pre elementárne nečistoty v rámci svojho farmaceutického rozsahu.

Kapitola sa zameriava predovšetkým na otázku aké množstvo elementárnej nečistoty môže byť prítomné v rámci príslušného regulačného rámca.

USP <233> - Elementárne nečistoty - postupy

Všeobecná kapitola USP <233> sa venuje analytickým postupom a validačným požiadavkám používaným na stanovenie množstva elementárnych nečistôt.

Zjednodušene:

USP <232> = limity

USP <233> = analytické postupy

Tento rozdiel je dôležitý pri interpretácii laboratórnych správ, pretože stanovenie limitu elementárnych nečistôt a vykonanie vhodného analytického merania predstavujú dve odlišné časti systému kontroly kvality.

Európsky liekopis

Aj Európsky liekopis (Ph. Eur.) zahŕňa kontrolu elementárnych nečistôt.

Všeobecná kapitola 5.20 Elemental impurities odráža implementáciu rámca ICH Q3D, pričom ďalšie texty Európskeho liekopisu sa venujú analytickému stanoveniu elementárnych nečistôt vhodnými inštrumentálnymi metódami.

Ťažké kovy vs. nečistoty súvisiace s peptidom

Nečistoty súvisiace s peptidom a elementárne nečistoty predstavujú dve zásadne odlišné analytické kategórie.

Práve tento rozdiel vysvetľuje, prečo jedno percento čistoty nemôže opísať všetky relevantné aspekty kvality peptidu.

Testovanie ťažkých kovov a kvalita výroby

Analýza elementárnych nečistôt nepredstavuje iba vyhľadávanie kontaminácie po ukončení výroby.

Poskytuje aj informácie o tom, ako efektívne sú kontrolované potenciálne výrobné riziká.

Elementárna kontaminácia môže súvisieť napríklad s:

• kvalitou surovín,

• kvalitou činidiel,

• kontrolou katalyzátorov,

• výrobnými zariadeniami,

• účinnosťou purifikácie,

• kvalitou vodných systémov,

• údržbou zariadení,

• validáciou procesov,

• kontaktnými a obalovými materiálmi.

Kvalitné výrobné systémy sa preto v prvom rade zameriavajú na prevenciu kontaminácie a kontrolu procesov.

Analytické testovanie následne poskytuje objektívne údaje, ktoré môžu pomôcť overiť, či tieto kontrolné mechanizmy fungujú podľa očakávania.

Aj preto sú výrobné štandardy dôležitou súčasťou hodnotenia kvality peptidov.

Prečo je dôležité testovanie ťažkých kovov pre konkrétnu šaržu?

Výsledok laboratórneho testovania jednej šarže automaticky nepopisuje inú výrobnú šaržu.

Môžu sa meniť šarže vstupných surovín.

Výrobné zariadenia môžu prechádzať údržbou.

Môžu sa meniť činidlá aj podmienky spracovania.

Jednotlivé výrobné cykly preto môžu mať odlišný analytický profil.

Z tohto dôvodu poskytuje testovanie ťažkých kovov vyššiu mieru sledovateľnosti vtedy, keď je laboratórny výsledok prepojený s konkrétnou výrobnou šaržou.

Pri hodnotení laboratórnej dokumentácie by mali výskumníci overiť:

• či správa obsahuje číslo šarže alebo lotu,

• či toto číslo zodpovedá dodanému materiálu,

• či je laboratórium identifikovateľné,

• ktoré konkrétne prvky boli testované,

• aká analytická metóda bola použitá,

• aké limity alebo špecifikácie boli použité.

Dokumentácia viazaná na konkrétnu šaržu je preto významnou súčasťou skutočnej transparentnosti kvality.

Testovanie ťažkých kovov a Certificate of Analysis

Výsledky analýzy ťažkých kovov môžu byť súčasťou širšieho Certificate of Analysis (COA) alebo nezávislej laboratórnej správy.

Komplexná dokumentácia kvality peptidu môže obsahovať údaje o:

• HPLC čistote,

• molekulárnej identite,

• obsahu peptidu,

• hladinách endotoxínov,

• elementárnych nečistotách,

• mikrobiologickom testovaní,

• identifikácii šarže,

• testovacom laboratóriu.

Samotná prítomnosť výsledku na certifikáte však predstavuje iba jednu časť hodnotenia.

Výskumníci by mali zároveň posudzovať, či je dokumentácia:

• autentická,

• špecifická pre konkrétnu šaržu,

• sledovateľná,

• prepojená s identifikovateľným laboratóriom,

• založená na vhodnej analytickej metóde.

Pre širšie vysvetlenie laboratórnej dokumentácie si môžete prečítať článok: Certifikát analýzy (COA) pri peptidoch: Ako overiť jeho pravosť a dôveryhodnosť.

Testovanie ťažkých kovov vs. testovanie endotoxínov

Elementárne nečistoty a endotoxíny sa niekedy spoločne zaraďujú pod širší pojem testovania kontaminácie, no ide o úplne odlišné parametre kvality.

Testovanie ťažkých kovov hodnotí elementárne kontaminanty, ako sú olovo, kadmium, arzén, ortuť, nikel alebo paládium.

Testovanie endotoxínov hodnotí bakteriálne lipopolysacharidy spojené s Gram-negatívnymi baktériami. Analytické techniky sú preto odlišné.

Napríklad:

• HPLC → chromatografická čistota,

• hmotnostná spektrometria → molekulárna identita,

• stanovenie obsahu peptidu → množstvo peptidu,

• ICP-MS → elementárne nečistoty,

• LAL alebo iná validovaná metóda → endotoxíny,

• TAMC/TYMC → životaschopná mikrobiálna kontaminácia.

Žiadna z týchto metód neposkytuje rovnakú informáciu.

Práve preto je komplexná kontrola kvality založená na kombinácii viacerých komplementárnych analýz.

Viac informácií nájdete v článku Testovanie endotoxínov: Prečo je dôležité pri hodnotení kvality peptidov.

Prečo je komplexné testovanie peptidov dôležité?

Žiadna jednotlivá analytická technika nedokáže poskytnúť úplný obraz o kvalite peptidu.

Komplexné analytické hodnotenie môže zahŕňať:

• HPLC čistotu - hodnotí chromatografickú čistotu,

• hmotnostnú spektrometriu - potvrdzuje molekulárnu identitu,

• obsah peptidu - určuje skutočné množstvo peptidu,

• ICP-MS - hodnotí elementárne nečistoty,

• testovanie endotoxínov - hodnotí bakteriálne endotoxíny,

• TAMC/TYMC - hodnotí mikrobiálnu kontamináciu,

• dokumentáciu šarže - zabezpečuje sledovateľnosť medzi analytickými výsledkami a dodaným materiálom.

Každý test odpovedá na inú vedeckú otázku. Spoločné posúdenie týchto parametrov preto poskytuje podstatne viac informácií než spoliehanie sa iba na tvrdenie typu „99 % čistota“.

Pozerať sa ďalej než iba na HPLC čistotu

HPLC zostáva základným nástrojom pri analýze peptidov.

Mala by sa však interpretovať v rámci toho, na čo bola táto analytická technika navrhnutá.

Vysoký výsledok HPLC neodpovedá na otázky ako:

• Boli hodnotené elementárne nečistoty?

• Boli testované endotoxíny?

• Bola hodnotená mikrobiálna kontaminácia?

• Bola potvrdená molekulárna identita?

• Bol stanovený skutočný obsah peptidu?

• Vzťahuje sa laboratórna správa na aktuálnu výrobnú šaržu?

• Bol materiál vyrobený v primerane kontrolovaných výrobných podmienkach?

Aj preto by hodnotenie kvality malo presahovať rámec samotnej chromatografickej čistoty. Čistota je jeden parameter kvality. Nie je to kompletný systém kvality.

Často kladené otázky

Čo sú ťažké kovy pri testovaní peptidov?

Tento pojem sa všeobecne používa pre stopové elementárne kontaminanty, ktoré sa môžu do vzorky dostať prostredníctvom surovín, činidiel, katalyzátorov, výrobných zariadení, vodných systémov, spracovania alebo iných výrobných zdrojov.

V moderných farmaceutických systémoch kvality sa vo všeobecnosti používa presnejší pojem elementárne nečistoty.

Dokáže HPLC odhaliť ťažké kovy?

Bežná HPLC analýza čistoty peptidov neposkytuje spoľahlivé hodnotenie elementárnych nečistôt. Je potrebná samostatná elementárna analýza.

Môže mať peptid 99 % čistotu a zároveň obsahovať ťažké kovy?

Áno. HPLC čistota a testovanie elementárnych nečistôt hodnotia odlišné vlastnosti vzorky.

Vysoké percento chromatografickej čistoty preto nemôže preukázať neprítomnosť stopových kovov.

Čo je ICP-MS?

ICP-MS znamená hmotnostná spektrometria s indukčne viazanou plazmou.

Ide o veľmi citlivú analytickú techniku používanú na identifikáciu a kvantifikáciu stopových prvkov vo vzorke.

Prečo sa ICP-MS používa na testovanie ťažkých kovov?

ICP-MS umožňuje laboratóriám analyzovať viacero prvkov pri veľmi nízkych koncentráciách a patrí medzi najpoužívanejšie techniky stopovej elementárnej analýzy.

Vysoká citlivosť tejto metódy je výhodná najmä v prípadoch, keď je potrebné merať kontaminanty pri veľmi nízkych koncentráciách.

Je ICP-MS jedinou metódou na analýzu elementárnych nečistôt?

Nie. V závislosti od analytických požiadaviek môžu byť vhodné aj ICP-OES alebo iné validované metódy elementárnej analýzy.

Dôležité je, aby bola analytická metóda správne validovaná a vhodná pre konkrétne prvky a požadovaný rozsah koncentrácií.

Aký je rozdiel medzi USP <232> a USP <233>?

USP <232> sa venuje limitom elementárnych nečistôt v rámci svojho farmaceutického rozsahu.

USP <233> sa venuje analytickým postupom a validačným požiadavkám, ktoré sa používajú na hodnotenie elementárnych nečistôt.

Čomu sa venuje ICH Q3D?

ICH Q3D poskytuje medzinárodne uznávaný rámec na hodnotenie a kontrolu elementárnych nečistôt vo farmaceutických produktoch.

Zahŕňa klasifikáciu prvkov, potenciálne zdroje kontaminácie, princípy hodnotenia rizika, stratégie kontroly a limity založené na expozícii.

Ktoré ťažké kovy sa najčastejšie monitorujú?

Medzi najznámejšie patria olovo, kadmium, arzén a ortuť, ktoré tvoria triedu 1 podľa ICH Q3D.

V závislosti od výrobného procesu a hodnotenia rizika však môžu byť relevantné aj ďalšie prvky.

Mali by byť výsledky testovania ťažkých kovov špecifické pre konkrétnu šaržu?

Testovanie konkrétnej šarže poskytuje vyššiu mieru sledovateľnosti, pretože analytický výsledok možno priamo prepojiť s hodnotenou výrobnou šaržou.

Záver

Testovanie ťažkých kovov je dôležitou nezávislou súčasťou komplexného hodnotenia kvality peptidov.

HPLC poskytuje dôležité informácie o chromatografickej čistote, no nedokáže určiť, či sú vo vzorke prítomné elementárne nečistoty ako olovo, kadmium, arzén, ortuť, nikel, paládium alebo ďalšie prvky.

Samostatné analytické techniky, ako je ICP-MS, poskytujú ďalšiu vrstvu informácií tým, že umožňujú merať stopové prvky pri veľmi nízkych koncentráciách.

Testovanie elementárnych nečistôt môže zároveň poskytovať informácie o účinnosti výrobných kontrol súvisiacich so surovinami, procesnými činidlami, katalyzátormi, zariadeniami, vodnými systémami a ďalšími možnými zdrojmi kontaminácie.

V kombinácii s:

• HPLC čistotou,

• potvrdením molekulárnej identity,

• stanovením obsahu peptidu,

• testovaním endotoxínov,

• mikrobiologickou analýzou,

• dokumentáciou špecifickou pre konkrétnu šaržu,

prispieva testovanie ťažkých kovov k podstatne komplexnejšiemu analytickému profilu peptidového materiálu.

Pre výskumníkov hodnotiacich laboratórnu dokumentáciu je hlavný princíp jednoduchý:

Vysoká HPLC čistota nepreukazuje neprítomnosť elementárnych nečistôt.

Elementárna kontaminácia sa musí hodnotiť samostatne pomocou vhodnej a validovanej analytickej metódy.

Zdroje:

• International Council for Harmonisation (ICH), Q3D(R2): Guideline for Elemental Impurities

• United States Pharmacopeia (USP), General Chapter <232> Elemental Impurities - Limits

• United States Pharmacopeia (USP), General Chapter <233> Elemental Impurities - Procedures

• European Pharmacopoeia, General Chapter 5.20 Elemental Impurities a súvisiaci analytický rámec pre elementárne nečistoty

• U.S. Food and Drug Administration, Elemental Impurities in Drug Products: Guidance for Industry