Peptidy a redukcia hmotnosti: vedecký pohľad

Keď konzumujeme uhľohydráty/cukry:

• hladina cukru v krvi sa zvyšuje,
• pankreas vníma nárast cukru v krvi a uvoľňuje inzulín,
• tento inzulín spúšťa transport glukózy do buniek, najmä svalov a pečeňových buniek,
• máme malé zásoby cukru, takže každý nadbytok sa jednoducho mení na tuk, hlavne prostredníctvom pečene, a potom transportuje do buniek tuku na ukladanie.

Organizmus uprednostňuje používanie tuku ako paliva na svoju aktivitu. No pri neustále plných zásobách cukru má tendenciu používať najprv tento a až potom uložený tuk. Pri strave, kde uhľohydráty prevažujú, kde sa zásoby cukru pravidelne doplňujú a prepĺňajú, sa ľahko tvoria zásoby tuku, no máme problémy tieto zásoby tuku spaľovať.

Niektoré peptidy stimulujú hypofýzu, aby prirodzene uvoľňovala viac ľudského rastového hormónu (hGH), kým iné obsahujú koniec molekuly hGH. Zistilo sa, že tieto peptidy inhibujú spaľovanie glukózy a podporujú spaľovanie tukov.

V dôsledku toho telo spaľuje okamžite tuk na energiu! Za bežných okolností sa ľudské telo bude snažiť používať svoje zásoby glukózy na energiu predtým, ako bude na energiu používať tukové zásoby. Použitím peptidov bude telo nútené získavať energiu okamžite z tukových zásob, a viesť tak k zníženiu tukov!

Peptidy majú potenciál inhibovať glukózu a ukladanie tuku do tukových buniek a podporujú presadzovanie tukov, preto sa tuk spaľuje pri výkone každodenných činností – dokonca aj počas spánku. Je dôležité pamätať na to, že ak už vidíte zvýšenie nezdravého tuku na bruchu (viscerálny tuk), musíte prijať nevyhnutné zmeny stravy a životného štýlu skôr, než bude neskoro. Brušný tuk je často prekurzorom chronického ochorenia.

Pokles hladín GH je spojený so zvýšeným ukladaním viscerálneho tuku

Existujú zásadné dôkazy, že systém (GH)/inzulínu podobného rastového faktora (IGF) je zapojený do vzniku obezity. GH aj IGF-I majú priamy vplyv na proliferáciu a diferenciáciu tukových buniek. Tento hormonálny systém je zapojený do prepojenia medzi tukovým tkanivom, pečeňou a hypofýzou.

Výskumníci naznačujú, že existuje odôvodnenie pre zameranie sa na tento systém pri liečbe viscerálnej obezity, ak je spojená s nedostatkom rastového hormónu alebo metabolickým syndrómom. Štúdie zahŕňajúce mužov a ženy s abdominálnou adipozitou (aj u žien v menopauze alebo po menopauze) odhaľujú pokles viscerálneho tuku stimuláciou a suplementáciou GH.

Upozornenie

Tovar ponúkaný predávajúcim prostredníctvom internetového obchodu je určený výlučne na vedecký a výskumný účel. Tovar ponúkaný predávajúcim predstavuje chemické látky, ktoré sa nesmú použiť pre ľudí alebo zvieratá, ako potraviny, potravinárske prídavné látky, lieky, zdravotnícke pomôcky, kozmetika pre ľudí alebo zvieratá. Žiadny z produktov ponúkaných predávajúcim nie je možné považovať za jedlo, prísadu do jedla, liek, výživnú látku, kozmetiku ani inú látku určenú na použitie pre ľudí alebo zvieratá. Žiaden z týchto produktov nemôže byť použitý na diagnostické alebo terapeutické účely.

Zdroje

1. Møller, N., Jørgensen, J. O. (2009). Effects of growth hormone on glucose, lipid, and protein metabolism in human subjects. Endocrine Reviews, 30(2), 152–177. PubMed
2. Berryman, D. E., Glad, C. A., List, E. O., Johannsson, G. (2013). The GH/IGF-1 axis in obesity: pathophysiology and therapeutic considerations. Nature Reviews Endocrinology, 9(6), 346–356. PubMed
3. Rudman, D., Feller, A. G., Nagraj, H. S., et al. (1990). Effects of human growth hormone in men over 60 years old. New England Journal of Medicine, 323(1), 1–6. PubMed
4. Johannsson, G., Marin, P., Lönn, L., et al. (1997). Growth hormone treatment of abdominally obese men reduces abdominal fat mass, improves glucose and lipoprotein metabolism. Journal of Clinical Endocrinology & Metabolism, 82(3), 727–734. PubMed
5. Richelsen, B., Pedersen, S. B., Borglum, J. D., Moller-Pedersen, T., Jorgensen, J., Christiansen, J. S. (1994). Growth hormone treatment of obese women for 5 wk: effect on body composition and adipose tissue LPL activity. American Journal of Physiology, 266(6 Pt 1), E211–E216. PubMed