Rastový hormón a imunitná odpoveď: poznatky zo štúdií

Abstrakt

Viacero dôkazov dokumentuje interakcie medzi osou rastového hormónu/IGF-1 a imunitným systémom. Tieto interakcie boli zdokumentované in vitro aj in vivo, a to na zvieracích modeloch aj na ľuďoch. Túto interakciu sme študovali u detí s deficitom rastového hormónu.

Na začiatku sme spolu s inými výskumníkmi preukázali, že deti s deficitom rastového hormónu nemajú významne narušenú funkciu imunitného systému. Celková hladina červených krviniek, ako aj bielych krviniek a väčšina parametrov imunitného systému bývajú normálne. Počas liečby s exogénnym ľudským rastovým hormónom sa celková hladina bielych krviniek významne nemení. Spolu s inými výskumníkmi sme preukázali, že počas liečby nastane významný pokles v percentuálnom zastúpení B buniek, ktorý je u väčšiny pacientov prechodný.

Tento jav sa preukázal pri liečbe rastovým hormónom tvoreným hypofýzou, ako aj biosyntetickým ľudským rastovým hormónom. Zaujímavosťou však je, že sérové hladiny imunoglobulínu vrátane imunoglobulínu A, imunoglobulínu M a imunoglobulínu G zostali normálne. U niektorých pacientov bolo popísané výrazné prechodné zníženie odpovede na PHA, ako aj pomeru pomocných a supresorových T-lymfocytov . Keďže väčšina účinkov liečby exogénnym ľudským rastovým hormónom ovplyvnila B-bunky, pokúsili sme sa opísať receptory rastového hormónu na cirkulujúcich periférnych lymfocytoch. Pomocou dvojfarebnej prietokovej cytometrie sme mohli stanoviť, že monocyty spolu s B-bunkami vykazujú receptory rastového hormónu.

Receptory rastového hormónu na B-bunkách boli normálne v rôznych klinických stavoch u osôb malého vzrastu, u ktorých sa očakávajú normálne receptory rastového hormónu. V predbežných štúdiách sme tiež skúmali produkciu rastového hormónu lymfocytmi a zaznamenali sme významné hladiny rastového hormónu produkovaného bunkami detí dokonca aj s deficitom rastového hormónu. Mnohé štúdie in vitro ukázali, že rastový hormón, ako aj IGF-I môžu zvýšiť produkciu červených krviniek a tiež proliferáciu leukemických bunkových línií. Existovali obavy, že u niektorých pacientov s deficitom rastového hormónu sa počas liečby rastovým hormónom vyvinula leukémia. Preukázali sme, že u niektorých pacientov s deficitom rastového hormónu, ktorým nebol podaný žiadny exogénny rastový hormón, sa taktiež vyvinula leukémia, čo naznačuje slabú súvislosť medzi liečbou rastovým hormónom a leukémiou.

Predpokladá sa, že u detí aj dospelých s deficitom rastového hormónu viedlo akútne začatie liečby rastovým hormónom k zvýšeniu hladiny hemoglobínu. V súčasnosti študujeme interakciu medzi hemoglobínom a inzulínu podobným rastovým faktorom I (index produkcie rastového hormónu a liečby). U 30 detí s deficitom rastového hormónu liečených po dobu 8 rokov sme nezistili žiadnu významnú súvislosť medzi hemoglobínom a IGF-I, čo naznačuje, že účinky rastového hormónu na produkciu červených krviniek u detí môžu byť len akútnym adaptačným účinkom, ktorý nevedie k dlhodobej súvislosti medzi týmito dvomi parametrami.

Autorské právo © 2001 Elsevier B.V. Všetky práva vyhradené.

Zdroj

1. Rapaport R, Moghaddas R. Interactions between the growth hormone/insulin-like growth factor-I axis and the immune system. Immunology Letters. 2001;79(1-2):153–161. doi:10.1016/S1567-7443(01)80037-5. ScienceDirect

2. https://doi.org/10.1016/S1567-7443(01)80037-5

3. https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1567744301800375