• SK
  •  | 
  • EN
  •  | 

    Čo by ste určite mali vedieť o účinku Ipamorelínu

    Hoci je Ipamorelín vo všeobecnosti kategorizovaný najmä ako peptid proti starnutiu, jeho účinky a pôsobenie na organizmus sú ďaleko rozsiahlejšie.

    Mohli by sme ho charakterizovať aj ako peptid, ktorý spaľuje tuky, pôsobí na regeneráciu kostí, stavbu tela a svalov, na spánok alebo dokonca aj na pamäť. Vo svete výskumu anti-aging efektov je však Ipamorelín stále medzi najdôležitejšími peptidmi. Skladá sa len z piatich aminokyselín a je sekretagógom rastového hormónu (GH) z predného laloka hypofýzy. Uvoľňuje GH pri akýchkoľvek dávkach, a to iba selektívne, neovplyvňuje iné hormóny hypofýzy (napríklad kortizol). Odlišuje sa tým od iných peptidov, akými sú Sermorelín alebo GHRP-6.  Tým, že izolovane ovplyvňuje len sekréciu GH a nemá prakticky žiadne vedľajšie účinky na organizmus, je často považovaný za „jemný“ peptid a umožňuje skúmať izolované účinky selektívneho pôsobenia na stimuláciu uvoľňovania GH.Výskumy a štúdie na zvieratách ukázali, že Ipamorelín má anti-aging účinky a efektívne napomáha odstraňovať následky starnutia. Rovnako ukázali aj fakt, že dokáže podporiť procesy chudnutia, budovania svalovej hmoty, a to bez vedľajších efektov [1].

    Poďme sa teraz podrobnejšie pozrieť na to, ako tento bezpečný a slávny peptid pôsobí a v čom je jeho prínos.

    Ako teda Ipamorelín funguje?

    Ipamorelín sa viaže na receptor pre hormón grelín a aktivuje ho. Okrem toho potláča tvorbu somatostatínu  inhibujúceho  tvorbu GH. Polčas premeny Ipamorelínu je len 2 hodiny, takže sa z tela vylučuje už po 6 hodinách. Receptor, ktorý je na grelín citlivý sa nazýva GHS-R a nachádza sa predovšetkým v mozgu, no našli by sme ho aj v pečeni, srdci alebo kostrovom svalstve. Je dôležitým regulátorom energetickej rovnováhy a celkovej telesnej hmotnosti organizmu. Ipamorelín tento receptor pre grelín aktivuje a podporuje tak prirodzené uvoľňovanie GH, len vo väčšej intenzite a rýchlosti.
    Úlohou GHS-R  v mozgu je totiž práve uvoľňovanie GH. Ipamorelín, na rozdiel od iných agonistov GHS-R, stimuluje selektívne iba uvoľňovanie GH, pričom nemá vplyv na iné hormóny hypofýzy, ako je napríklad ACTH alebo prolaktín. Nezvyšuje ani hladiny grelínu v organizme, takže nespôsobuje vedľajšie účinky, ako je napríklad zvýšený hlad. Preto sa Ipamorelín skúma najmä čisto vo vzťahu ku GH a prípadne aj k ďalším aktivitám, ktoré podporujú uvoľňovanie GH v organizme, ako je napríklad stravovanie, cvičenie alebo vystavenie sa stresu.

    Ako Ipamorelín pôsobí proti starnutiu?

    V oblasti výskumu vo sfére starnutia (anti-aging) sa stalo niekoľko peptidov priam „superhviezdami“! Ipamorelín je jednou z ich. Predpokladá sa, že by rôznorodé sprievodné javy starnutia, ako je úbytok kostnej hmoty, úbytok svalov, zmeny v apetíte, pokles pamäte a iných kognitívnych funkcií, mohli byť spojené s poklesom schopnosti organizmu vytvárať a produkovať určité hormóny. Nemožno poprieť, že keď telo prestáva produkovať určité hormóny, napríklad aj GH, množstvo biochemických procesov sa začína zhoršovať. Tu môžu peptidy, ako je Ipamorelín, byť veľmi nápomocné, nakoľko tieto procesy pomáhajú zlepšovať a vytvárajú podmienky pre mladistvejšiu fyziológiu.

    Lepšie priblížiť anti-aging účinky Ipamorelínu by sme si mohli na príklade kostí. V prípade kostí je starnutie spojené so zvýšenou aktivitou osteoklastov, buniek ktoré odbúravajú kostné tkanivo. Osteoklasty zohrávajú dôležitú rolu aj pri prestavbe kostí napríklad po zranení. Príliš veľké množstvo týchto buniek však má za následok väčšiu krehkosť kostí a nižšiu hustotu kostí. Ipamorelín dokáže efektívne obnoviť rovnováhu rozpadu a tvorby kostného tkaniva. Ako ukazujú štúdie na zvieratách, je vysoko účinný pri zastavení úbytku kostnej hmoty a naopak zvyšuje tvorbu kostí  až o 4-krát. Procesy v kostiach tak prebiehajú správnym tempom, čím sa zabezpečuje ich lepšia pevnosť a funkčnosť [2].

    Ipamorelín a jeho vplyv na rast a hustotu svalov

    Jeden z ďalších dôležitých účinkov tohto zaujímavého peptidu je rast svalovej hmoty. Nakoľko je Ipamorelín sekretagógom GH,  stimuluje telo, aby produkovalo chudé tkanivo, teda kosti, svaly, kolagén a redukovalo produkciu tuku.

    Zdá sa, že Ipamorelín mení fyziológiu svalového rastu dvoma spôsobmi - hypertrofiou a hyperpláziou svalových buniek.  Stimuláciou uvoľňovania GH zvyšuje peptid jednak hypertrofiu, teda povzbudzuje svalové bunky, aby sa zväčšovali, a jednak hyperpláziu,  delenie a znásobovanie svalových buniek, čím sa zvyšuje ich celkový počet.

    Rovnako dôležité, ako stimulácia rastu svalovej hmoty, je pri účinkoch Ipamorelínu aj znižovanie rozpadu svalových vlákien. Celá rovnováha v svaloch sa tak vzdiaľuje katabolickým procesom. Tento účinok je pravdepodobne zapríčinený znížením účinkov kortikosteroidov, ktoré zabraňujú rastu svalov a dokonca pravdepodobne i znížením aktivity myostatínu.

    Ipamorelín a úbytok tuku

    V praxi sú účinky Ipamorelínu na spaľovanie tukov jedny z najatraktívnejších. Výskumy priniesli množstvo poznatkov o tom, ako Ipamorelín zrýchľuje proces lipolýzy, odbúravania tuku uloženého v tukových bunkách. I keď sa značná časť tohto účinku pripisuje práve schopnosti Ipamorelínu stimulovať sekréciu GH, štúdie naznačujú aj možné sekundárne pôsobenie zvyšovaním uvoľňovania inzulínu.

    Inzulín umožňuje, aby sa glukóza dostala do vnútra buniek a tam bola premenená na energiu. Podporuje aj mnohoraké ukladanie glukózy v svaloch, tukoch alebo v pečeni. Mohlo by sa zdať, že zvýšením produkcie inzulínu sa nedá dosiahnuť spaľovanie tukov. Inzulín sa však pri usmerňovaní glukózy riadi cestou najmenšieho odporu, preto ak svalové tkanivo ľahšie prijíma glukózu, bude sa prednostne ukladať tam a nie v tukoch.  Tým, že Ipamorelín stimuluje uvoľňovanie GH a zároveň aj produkciu inzulínu, napomáha zabezpečovať, že sa viac kalórií zo stravy presúva na budovanie svalov skôr, než na ukladanie tukov. Vhodná strava je teda skvelým doplnkom k užívaniu a aplikácii Ipamorelínu a vie ešte viac pomôcť organizmu budovať svaly a spaľovať tuky.

    Účinok Ipamorelínu na učenie a pamäť

    Mozgový receptor GHS-R sa okrem uvoľňovania GH spája v organizme aj s procesmi učenia a pamäte. Preto má Ipamorelín evidentný vplyv aj na zdokonaľovanie a zlepšovanie mentálnych funkcií. Aktiváciou receptoru GHS-R sa zvyšuje jednak dlhodobá potenciácia a jednak hustota dendritickej chrbtice neurónov. Sila spojenia neurónov, ako aj počet ich prepojení, sa vplyvom peptidu zosilňuje a zvyšuje.

    Ipamorelín a spánkový cyklus

    Existujú dôkazy, že Ipamorelín môže mať veľmi priaznivý účinok na hlboký spánok [10]. Je to pravdepodobne dôsledkom jeho vplyvu na učenie a pamäť popisovaného vyššie. Na spánok pôsobia priaznivo aj iné peptidy zvyšujúce sekréciu GH. Ukázalo sa, že kvalitnejší spánok prospieva koncentrácii, učeniu, pamäti, nálade a celkovému zdraviu, ako aj zlepšeniu funkcii imunity ap.

    Ipamorelín stimuluje zvýšenie hustoty kostí

    Úbytok kostnej hmoty je charakterizovaný najmä degradáciou kostí, narúšaním stavby kostí a zvýšeným rizikom zlomenín. Zo štúdií Ipamorelínu je zrejmé, že peptid dokáže vysoko efektívne zastaviť úbytok kostnej hmoty a až 4-násobne zvýšiť tvorbu kostí. Ipamorelín by tak mohol predstavovať efektívnu a lacnejšiu alternatívu súčasných možností liečby úbytku kostnej hmoty, akými sú bisfosfonáty, hormonálna liečba PTH alebo novými monoklonálnymi protilátkami.

    Výhody Ipamorelínu boli preukázané aj pri úbytku kostnej hmoty pod vplyvom glukokortikoidov. Okrem toho, ochrana peptidu môže byť obzvlášť užitočná pri úbytku kostnej hmoty spojenej s vekom. V štúdiách na potkanoch došlo k 75 % zvýšeniu celkového obsahu kostných minerálov v tele s Ipamorelínom pred a po [2], [11 - 12].

    Cyklus dávkovania Ipamorelínu

    Je dôvod domnievať sa, že ak sa peptid bude používať príliš dlho, telo začne byť naňho viacej rezistentné a peptid sa stane menej účinným.

    Pravdepodobne to bude vychádzať  z aktivity receptora GHS-R. GHS-R je aktívny aj keď naň nie je nič naviazané a podporuje sekréciu GH aj v pokojnom stave. Len čo sa na receptor naviaže grelín alebo peptid, ako je Ipamorelín, zvýši sa dramaticky jeho aktivita a uvoľňovanie GH.

    Časom sa organizmus prispôsobí príliš veľkej aktivácii GHS-R  tým, že zníži počet týchto receptorov v tele.  Na to, aby sa opätovne počet receptorov zvýšil, je potrebné určitý čas prestať GHS-R stimulovať.

    Výskum teda ukázal, že na to, aby sa z Ipamorelínu dostal čo najväčší účinok a efekt, je potrebné ho dávkovať v správnych cykloch [13], [14]. Teoreticky by mohli byť ideálnou dobou 3-týždňové intervaly podávania a nepodávania Ipamorelínu. Počas 3 týždňov, kedy by sa Ipamorelín nepodával, by mali GHS-R čas sa opäť „zotaviť“, takže po dobu ďalších 3 týždňov by účinky Ipamorelínu mohli byť ešte lepšie. Veríme, že s budúcim výskumom a štúdiami sa podarí stanoviť správne cykly v dávkovaní Ipamorelínu pre rôzne aspekty jeho účinkov na svaly, kosti, chudnutie ap.

    Ipamorelín proti bolesti

    Ďalším účinkom, ktorý bol objavený pri skúmaní pôsobenia Ipamorelínu bolo zníženie viscerálnej a somatickej hypersenzitivity. Vďaka tomu by mohol byť potenciálne užitočný napríklad pri liečbe viscerálnej bolesti, stavov úzkostí, ktoré by mohli s ňou súvisieť, alebo chronickej bolesti [15]. Ukázalo sa, že všetky mimetiká grelínu pomáhajú znižovať zápalovú aj neuropatickú bolesť, a to v rôznych stupňoch.

    Nástup účinku Ipamorelínu

    Účinok Ipamorelínu na biochémiu tela začína síce okamžite po jeho podaní, avšak reálne nemusí byť viditeľný hneď. Závisí, čo presne v danej chvíli skúmame. Niektoré účinky sa prejavia v priebehu niekoľkých minút, napríklad hladina glukózy v krvi a koncentrácia inzulínu, a pri iných, ako je vplyv na synaptickú hustotu, svalovú hmotu alebo hustotu kostí,  to môže trvať aj mesiace. I keď má Ipamorelín účinok na rast dendritov okamžite, budovanie neurónov je pomalý proces. Účinok tak bude viditeľný až vtedy, keď sa proces rastu dendritov dokončí.

    V experimentoch s Ipamorelínom preto bude treba brať do úvahy, koľko času potrebuje každý skúmaný biologický systém na to, aby sa s určitosťou mohlo vyhodnotiť, či bol experiment úspešný alebo nie.

    Synergia Ipamorelínu

    Ipamorelín pôsobí synergicky s množstvom hormónov. Ako príklad môžeme uviesť  Hexarelín a grelín, ako agonistov GHS-R, alebo peptid CJC-1295 + DAC ap. Je ich však ešte oveľa viac [16 - 18].

    Nevýhody Ipamorelínu

    Na rozdiel od iných agonistov GHS-R nemá Ipamorelín v štúdiách na zvieratách žiadne zjavné vedľajšie účinky alebo nevýhody. Možno ako najväčšiu nevýhodu môžeme uviesť fakt, že Ipamorelin sa musí podávať injekciou SubQ, pretože v súčasnosti neexistuje žiadna orálne aktívna forma peptidu. To môže v niektorých prípadoch sťažiť jeho podávanie. Celkovo je však peptid vo väčšine štúdií preukázateľne bezpečný a má malé vedľajšie účinky.

    Záver:  Ipamorelín pred a po

    Na záver nášho hlbšieho pohľadu na jeden z najznámejších, najbezpečnejších a najatraktívnejších peptidov by sme mohli zmieniť, že na väčšinu zvierat použitých vo výskume mal Ipamorelín účinky proti starnutiu, vykazovali beztukovú telesnú hmotnosť, mali zníženú tukovú hmotu, zlepšenú pamäť a kognitívne funkcie pri priestorových úlohách, zvýšenú hustotu kostí a celkovo vyššiu hladinu energie. Pred podaním Ipamorelínu mali zvieratá vyššiu tukovú hmotu, boli letargickejšie. Na druhej strane po podaní Ipamorelínu boli zvieratá štíhlejšie a aktívnejšie. Vyšlo najavo, že porovnania účinkov Ipamorelínu pred a po podaní sú podobné ako porovnania účinkov pred a po dlhšom cvičení.

    Účinky Ipamorelínu sa jednoducho javia byť skvelou budúcnosťou pre mnohé neduhy, ktoré sú spojené so starnutím alebo možnými ochoreniami, kde by tento liečivý peptid mohol efektívne pomáhať.

    Upozornenie
    Tovar ponúkaný predávajúcim prostredníctvom internetového obchodu je určený výlučne na vedecký a výskumný účel. Tovar ponúkaný predávajúcim predstavuje chemické látky, ktoré sa nesmú použiť pre ľudí alebo zvieratá, ako potraviny, potravinárske prídavné látky, lieky, zdravotnícke pomôcky, kozmetika pre ľudí alebo zvieratá. Žiadny z produktov ponúkaných predávajúcim nie je možné považovať za jedlo, prísadu do jedla, liek, výživnú látku, kozmetiku ani inú látku určenú na použitie pre ľudí alebo zvieratá. Žiaden z týchto produktov nemôže byť použitý na diagnostické alebo terapeutické účely.

    Zdroje
    Beverley Greenwood-Van Meerveld, Ph.D. - https://medicine.ouhsc.edu/Academic-Departments/Ph...
    [1]K. Raun et al., “Ipamorelin, the first selective growth hormone secretagogue,” Eur. J. Endocrinol., vol. 139, no. 5, pp. 552–561, Nov. 1998.
    [2] Cао ЈЈ, Wrоnѕkі ТЈ, Іwаnіес U. “Аgіng іnсrеаѕеѕ ѕtrоmаl/оѕtеоblаѕtіс сеll-іnduсеd оѕtеосlаѕtоgеnеѕіѕ аnd аltеrѕ thе оѕtеосlаѕt рrесurѕоr рооl іn thе mоuѕе.” Ј Воnе Міnеr Rеѕ. 2005 Ѕер;20(9):1659-68.
    [3]N. K. Aagaard et al., “Growth hormone and growth hormone secretagogue effects on nitrogen balance and urea synthesis in steroid treated rats,” Growth Horm. IGF Res. Off. J. Growth Horm. Res. Soc. Int. IGF Res. Soc., vol. 19, no. 5, pp. 426–431, Oct. 2009.
    [4]“Why does HGH decline with Age? – Cambridgewellbeing.org | The Well-Being Institute.” https://www.cambridgewellbeing.org/growth-hormone-... (accessed Nov. 14, 2020).
    [5]“Aging changes in hormone production: MedlinePlus Medical Encyclopedia.” https://medlineplus.gov/ency/article/004000.htm (accessed Nov. 14, 2020).
    [6]E. Adeghate and A. S. Ponery, “Mechanism of ipamorelin-evoked insulin release from the pancreas of normal and diabetic rats,” Neuro Endocrinol. Lett., vol. 25, no. 6, pp. 403–406, Dec. 2004.
    [7]D. E. Beck, W. B. Sweeney, M. D. McCarter, and Ipamorelin 201 Study Group, “Prospective, randomized, controlled, proof-of-concept study of the Ghrelin mimetic ipamorelin for the management of postoperative ileus in bowel resection patients,” Int. J. Colorectal Dis., vol. 29, no. 12, pp. 1527–1534, Dec. 2014.
    [8]B. Greenwood-Van Meerveld, K. Tyler, E. Mohammadi, and C. Pietra, “Efficacy of ipamorelin, a ghrelin mimetic, on gastric dysmotility in a rodent model of postoperative ileus,” J. Exp. Pharmacol., vol. 4, pp. 149–155, Oct. 2012.
    [9]M. M. Fowkes, T. Lalonde, L. Yu, S. Dhanvantari, M. S. Kovacs, and L. G. Luyt, “Peptidomimetic growth hormone secretagogue derivatives for positron emission tomography imaging of the ghrelin receptor,” Eur. J. Med. Chem., vol. 157, pp. 1500–1511, Sep. 2018.
    [10]A. Shimatsu, “[Ghrelin-related drugs: clinical perspectives],” Nihon Rinsho Jpn. J. Clin. Med., vol. 62 Suppl 9, pp. 435–438, Sep. 2004.
    [11]N. B. Andersen, K. Malmlöf, P. B. Johansen, T. T. Andreassen, G. Ørtoft, and H. Oxlund, “The growth hormone secretagogue ipamorelin counteracts glucocorticoid-induced decrease in bone formation of adult rats,” Growth Horm. IGF Res. Off. J. Growth Horm. Res. Soc. Int. IGF Res. Soc., vol. 11, no. 5, pp. 266–272, Oct. 2001.
    [12]J. Svensson et al., “The GH secretagogues ipamorelin and GH-releasing peptide-6 increase bone mineral content in adult female rats,” J. Endocrinol., vol. 165, no. 3, pp. 569–577, Jun. 2000.
    [13]Y. Yin, Y. Li, and W. Zhang, “The Growth Hormone Secretagogue Receptor: Its Intracellular Signaling and Regulation,” Int. J. Mol. Sci., vol. 15, no. 3, Art. no. 3, Mar. 2014, doi: 10.3390/ijms15034837.
    [14]V. Martínez Damonte, S. S. Rodríguez, and J. Raingo, “Growth hormone secretagogue receptor constitutive activity impairs voltage-gated calcium channel-dependent inhibitory neurotransmission in hippocampal neurons,” J. Physiol., vol. 596, no. 22, pp. 5415–5428, 2018, doi: 10.1113/JP276256.
    [15]E. N Mohammadi, T. Louwies, C. Pietra, S. R. Northrup, and B. Greenwood-Van Meerveld, “Attenuation of Visceral and Somatic Nociception by Ghrelin Mimetics,” J. Exp. Pharmacol., vol. 12, pp. 267–274, 2020, doi: 10.2147/JEP.S249747.
    [16]M. Alba et al., “Once-daily administration of CJC-1295, a long-acting growth hormone-releasing hormone (GHRH) analog, normalizes growth in the GHRH knockout mouse,” Am. J. Physiol. Endocrinol. Metab., vol. 291, no. 6, pp. E1290-1294, Dec. 2006.
    [17]M. Ionescu and L. A. Frohman, “Pulsatile secretion of growth hormone (GH) persists during continuous stimulation by CJC-1295, a long-acting GH-releasing hormone analog,” J. Clin. Endocrinol. Metab., vol. 91, no. 12, pp. 4792–4797, Dec. 2006.
    [18]M. C. Van Hout and E. Hearne, “Netnography of Female Use of the Synthetic Growth Hormone CJC-1295: Pulses and Potions,” Subst. Use Misuse, vol. 51, no. 1, pp. 73–84, Jan. 2016