Peptid DSIP (Delta sleep-inducing peptide)
Peptid vyvolávajúci delta spánok (DSIP), je neuropeptid, ktorý po vpustení do mezodiencefalickej komory králikov vyvoláva aktivitu spánkových vretien, aktivitu delta EEG a znižuje motorickú aktivitu.
Jeho aminokyselinová sekvencia je Тrр-Аlа-Gly-Gly-Asp-Ala-Ser-Gly-Glu. Ide však o jediný neuropeptid v histórii, ktorého gén je neznámy, čo vzbudzuje vážnu otázku, či sa tento peptid v prírode vôbec vyskytuje.
Objav
Peptid vyvolávajúci delta spánok objavil švajčiarsky tím Schoenenberger-Monnier v roku 1974 tak, že ho aplikovali do krvi v mozgovej cieve králikov a vyvolali ním spánok. Najskôr sa verilo tomu, že pôsobí na reguláciu spánku kvôli jeho zjavnej schopnosti vyvolať u králikov pomalé vlny spánku, ale výsledky vedeckých výskumov tohto tvrdenia si protirečia.
Látka podobná peptidu vyvolávajúcemu delta spánok (DSIP) sa našla v ľudskom materskom mlieku.
Štruktúra a interakcie
DSIP je amfifilický peptid s molekulovou hmotnosťou 850 daltonov s motívom aminokyselín:
N-Trp-Ala-Gly-Gly-Asp-Ala-Ser-Gly-Glu-C
V samostatnej aj viazanej forme sa našiel v hypotalame, limbickom systéme a hypofýze rovnako ako v rôznych periférnych orgánoch, tkanivách a telesných tekutinách. V hypofýze je prítomný spolu s peptidovými a nepeptidovými mediátormi ako napríklad peptid stredného laloka podobný kortikotropínu (CLIP), adrenokortikotropný hormón (ACTH), melanocyty stimulujúci hormón (MSH), hormón stimulujúci štítnu žľazu (TSH) a melanín koncentrujúci hormón (MCH). V bohatom množstve sa nachádza v sekrečných bunkách sliznice žalúdka a pankreasu, kde sa vyskytuje spolu s glukagónom.
V mozgu môže byť jeho účinok sprostredkovaný receptormi NMDA. Ďalší výskum dokázal, že peptid vyvolávajúci delta spánok v tele potkanov stimuloval aktivitu acetyltransferázy cez α1-receptory. Miesto syntézy DSIP je neznáme.
Zistilo sa, že in vitro má slabú molekulovú stabilitu s biologickým polčasom len 15 minút. Spôsobuje to účinok konkrétneho enzýmu aminopeptidázneho charakteru. Existuje domnienka, že v tele sa spájajú s proteínovými nosičmi, aby predišli rozpadu alebo sú súčasťou veľkej prekurzorovej molekuly, ale zatiaľ sa nenašla žiadna štruktúra alebo gén takéhoto prekurzora.
Dôkazom môže byť súčasné presvedčenie o tom, že je regulovaný glukokortikoidmi.
Gimble et al. tvrdia, že DSIP interaguje so zložkami MAPK kaskády a je homologický s leucínovým zipsom indukovaným glukokortikoidmi (GILZ). GILZ môže byť indukovaný dexametazónom. Bráni aktivácii Raf-1, čo inhibuje fosforyláciu a aktiváciu ERK.
Funkcia
Na základe vedeckého výskumu s analógmi peptidu DSIP s lepšou molekulovou stabilitou (DSIP-LI), pti ktorom sa sledovala imunitná odpoveď na injekčné podanie antiséra a protilátok DSIP, sa predpokladajú mnohé funkcie DSIP.
Výhradne na výskumné účely
Napriek tomu, že účinky a prínosy DSIP sa dlhodobo skúmajú, treba zdôrazniť, že momentálne je peptid stále určený len na vedecké účely. Preto by akékoľvek zistenia a pozorovania o celkovom pôsobení, mechanizmoch a prínosoch DSIP mali pochádzať z výskumu v prísne vymedzenom prostredí.