• SK
  •  | 
  • EN
  •  | 

    Prečo je neuropeptid DSIP mimoriadne prínosný?

    DSIP (Delta Sleep-Inducing Peptid) predstavuje neuropeptid, o ktorom sa vo výskumoch zistilo, že dokáže napríklad zlepšiť prirodzený hlboký delta EEG spánok.

    Aké ďalšie poznatky ešte priniesli vedecké výskumy o DSIP? Dokáže regulovať spánok.

    • Vyvoláva hlboký delta spánok.
    • Zlepšuje REM (paradoxný) spánok.
    • Bez denných sedácií.
    • Upravuje termogenézu, krvný tlak, tep a prah bolesti.
    • Upravuje hladinu substancie P, beta-endorfínu a kortizolu.
    • Pomáha regulovať biologický a cirkadiánny rytmus.
    • Zvyšuje vylučovanie LH.
    • Redukuje chronickú bolesť.

    I keď presný spôsob účinku DSIP neuropeptidu nie je ešte úplne a jednoznačne objasnený, už teraz je zjavné, že tento peptid má v centrálnom nervovom systéme mnoho modulačných účinkov. Okrem toho, že pôsobí na spánok, reguluje ho a navodzuje, má aj ďalšie pozoruhodné účinky a pôsobenia napríklad na cirkadiánny rytmus. To sa mu darí práve interakciou so serotonínom a melatonínom. Interakciou s reguláciou teploty zase vplýva na endokrinný systém a zmiernenie hypotermie. Významné účinky boli objavené aj v súvislosti s ochranou voči oxidačnému stresu a voľným radikálom. Jeho schopnosť zvyšovať efektívnosť oxidačnej fosforylácie prispieva k výraznému antioxidačnému účinku.

    Laboratórne štúdie ukázali aj to, že dokáže znížiť reakciu tela na akútny stres, keďže významne ovplyvňuje hladiny substancie P, beta-endorfínu a kortizolu v hypotalame a krvnej plazme. Vplyv DSIP na zvládanie akútneho, ale aj dlhodobého stresu v značnej miere teda závisí od zmien v hladinách iných oligopeptidov a hormónov, ktoré DSIP indukuje. V súvislosti s emocionálnym stresom spúšťa DSIP na molekulárnej úrovni celý rad navzájom súvisiacich reakcií.

    Ďalším eventuálne prínosným a dôležitým účinkom DSIP je jeho význam pri odvykaní od opioidov, kedy spolu s exogénne podávaným morfínom dokázal modulovať opioidné peptidergné systémy, a pri chronickej bolesti, kde výsledky štúdie konštatovali významné zníženie návalov bolesti pri pacientoch s chronickými bolesťami  a depresívnymi stavmi.

    Poďme si teraz tieto najdôležitejšie účinky DSIP rozobrať podrobnejšie.

    DSIP a jeho význam pre spánok a cirkadiánny rytmus

    Peptid vyvolávajúci delta spánok bol prvýkrát izolovaný v roku 1974 švajčiarskym tímom vedcov. Gén tohto neuropeptidu a presný mechanizmus jeho účinku zostávajú síce neznáme, bol však nájdený vo voľnej i viazanej forme v hypotalame, limbickom systéme a hypofýze. DSIP stimuluje uvoľňovanie LH, čo naznačuje, že by mohol aktivovať aj zodpovedný hypotalamický nervový obvod. Jeho primárnym účinkom je napomáhanie spánku pri chronickej insomnii, o čom sa viedli viaceré výskumy.

    Jeden z nich sa uskutočnil na skupine 14 pacientov trpiacich insomniou. Skúmal sa účinok DSIP na spánok a výkon počas dňa. Podávanie DSIP bolo kontrolované placebom počas 7 po sebe nasledujúcich nocí. Výsledky sledovali  polysomnogramy pre placebo líniu, podávanie DSIP na začiatku a na konci liečby a jednu placebo noc po liečbe. Rovnako bol testovaný a monitorovaný výkon počas dňa, a to psychický stav a mentálna výkonnosť pred a po aplikácii DSIP injekcií, 25 nmol/kg.  Zlepšenie nočného spánku už pri prvej dávke a aj pri opakovaných dávkach bolo naozaj viditeľné. Účinky zotrvali aj počas poslednej placebo noci po liečbe, resp. podávaní DSIP. Denná výkonnosť a bdelosť zaznamenala výrazné zvýšenie.

    Ďalším uplatnením DSIP by mohla byť liečba narkolepsie. DSIP by totiž mohol znížiť záchvaty spánku u narkoleptikov počas dňa. Pri opakovanej aplikácii injekcií DSIP 35-ročnému mužovi, narkoleptikovi, sa skúmali účinky neuropeptidu práve na tieto symptómy a došlo sa k záverom, že DSIP znížilo frekvenciu opakovania zachvátov spánku počas dňa a zvýšilo denný výkon, čo sa týka celkovej bdelosti a aktivity jedinca. Rôzne testy výkonnosti, viacnásobnej latencie spánku, sebahodnotenie a nočná polysomnografia ukázali, že DSIP vykazuje tento účinok, a to aj vďaka tomu, že dokáže zlepšiť REM spánok a reguluje cirkadiánny a ultradiánny rytmus.

    DSIP a odvykanie od opioidov

    Vďaka svojej agonistickej aktivite na  opioidných receptoroch bol DSIP indikovaný pri možnej liečbe odvykania od opioidov a zlepšenia abstinenčných príznakov. Aj tento účinok sa skúmal na zvieratách a na pacientoch, ktorý podstupovali odvykaciu liečbu od alkoholu a opiátov. Štúdia na zvieratách odhalila, že keď sa DSIP priamo vstrekol do bulbo-mezencefalo-talamického náborového systému, vyvolával spánok s pomalými vlnami a aktivitu spánkových vretien obrátených Naloxónom.

    Účinok DSIP v oblasti zníženia abstinenčných príznakov sa skúmal aj na hospitalizovaných pacientoch. Bolo ich 107. Preukazovali príznaky odvykania od alkoholu (n = 47) a opiátov (n=60). Účinky hodnotili lekári a ošetrujúci personál. 97 % daných pacientov po 2 týždňoch vykazovalo výrazné vymiznutie klinických symptómov a príznakov spojených s vysadením opiátov. Okrem prejavov úzkosti, kde to bolo o niečo dlhšie. Niekoľko pacientov na túto pokusnú liečbu DSIP reagovalo bolesťami hlavy, ale inak bola tolerancia veľmi dobrá.

    Účinok DSIP pri chronickej bolesti a depresii

    Použitie DSIP pri pacientoch s chronickými bolesťami a depresiou, prípadne len jedným z toho, bolo ďalšou dôležitou klinickou indikáciou tohto neuropeptidu. Ukázalo sa totiž, že DSIP znižuje úroveň bolesti a pôsobí na zlepšovanie depresívnych stavov. V súvislosti s týmto sa uskutočnila ďalšia zo štúdií. Základom boli zistenia, že DSIP moduluje endogénne opioidné peptidergické systémy, má výrazný vplyv na cirkadiánne rytmy a hladinu kortizolu. Skúmalo sa najmä, či v tejto súvislosti môže DSIP zmierňovať epizódy chronických bolestí a depresívne stavy.
    Štúdie terapeutickým účinkov DSIP sa zúčastnilo 7 pacientov s chronickými bolesťami, ako sú migrény, vazomotorické bolesti hlavy, chronický tinitus a tiež psychogénnymi záchvatmi paniky a depresívnymi stavmi. DSIP bol pacientom podávaný intravenózne počas 5 po sebe nasledujúcich dní, po ktorých nasledovalo ďalších 5 injekcií každých 48 – 72 hodín. Zistilo sa, že DSIP výrazne znížilo hladinu bolesti u 6 zo 7 pacientov a dokázalo výrazne zredukovať aj depresívne stavy.

    Ďalšie indikácie DSIP

    Okrem už spomínaných indikácii sa DSIP ukazuje byť nádejným prostriedkom pri prejavoch stresu, nakoľko sa mu výborne darí znížiť prejavy akútneho i dlhodobého stresu.  Normalizuje tiež krvný tlak a kontrakcie myokardu. Preukazoval zvýšenú účinnosť oxidačnej fosforylácie v mitochondriách potkanov in vitro a pripisujú sa mu aj možné antioxidačné účinky.

    Tento neuropeptid s výnimočnými vlastnosťami a účinkami bude iste ďalším predmetom výskumu, aby sme vďaka nemu mohli čoskoro využívať benefity pre zlepšovanie zdravia a liečby mnohých diagnóz.

    Upozornenie
    Tovar ponúkaný predávajúcim prostredníctvom internetového obchodu je určený výlučne na vedecký a výskumný účel. Tovar ponúkaný predávajúcim predstavuje chemické látky, ktoré sa nesmú použiť pre ľudí alebo zvieratá, ako potraviny, potravinárske prídavné látky, lieky, zdravotnícke pomôcky, kozmetika pre ľudí alebo zvieratá. Žiadny z produktov ponúkaných predávajúcim nie je možné považovať za jedlo, prísadu do jedla, liek, výživnú látku, kozmetiku ani inú látku určenú na použitie pre ľudí alebo zvieratá. Žiaden z týchto produktov nemôže byť použitý na diagnostické alebo terapeutické účely.

    Zdroje:
    DSIP. American Chemical Society. November 8, 2011. Van Kammen; et al. Delta Sleep-Inducing -Peptide-Like Immunoreactivity (DSIP-LI) and Delta Sleep in Schizophrenic Volunteers. American Sleep Disorders Association and Sleep Research Society. Sleep. 15(6):519-525. 1992

    Ouichou; et al. Delta-sleep-inducing peptide stimulates melatonin, 5-methoxytryptophol and serotonin secretion from perifused rat pineal glands. Biol Signals. 1992 Mar-Apr;1(2):65-77.

    Bjartell; et al. Delta sleep-inducing peptide (DSIP)-like immunoreactivity in gut: coexistence with known peptide hormones. Peptides. 1989 Jan-Feb;10(1):163-70.

    Khvatova, EM; et al. Delta sleep inducing peptide (DSIP): effect on respiration activity in rat brain mitochondria and stress protective potency under experimental hypoxia. Peptides. 2003 Feb;24(2):307-11.

    Dick; et al. DSIP in the treatment of withdrawal syndromes from alcohol and opiates. Eur Neurol. 1984;23(5):364-71.

    Larbig; et al. Therapeutic Effects of Delta-Sleep-Inducing Peptide (DSIP) in Patients with Chronic, Pronounced Pain Episodes. Eur Neurol 1984;23:372–385. Sahu A, et al. Life Sci. 1987 Mar 23;40(12):1201-6. Schneider-Helmert, D. Schoenenberger, G.A. Experientia (1981) 37: 913

    Schneider-Helmert, D. Effects of DSIP on narcolepsy. Eur Neurol. 1984;23(5):353-7. Sudakov et al. 1983; Graf et al. 1984, 1986; Schoenenberger 1984; Kovalzon 1986, 1994; Inouéet al. 1988, 1990; Yehuda et al. 1988; Inoué 1989; Bjartell 1990; Prudchenko et al. 1994; Lysenko et al. 1995; Strekalova 1998; Gershtein and Dovedova 1999; Pollard and Pomfrett 2001 Schoenenberger 1984; Yehuda et al. 1988; Inoué 1989; Prudchenko et al. 1994; Strekalova 1998

    Mikhaleva; et al. Antioxidative and detoxifying effects of analogues of delta-sleep inducing peptide (DSIP). Bioorg Khim. 2014 Jan-Feb;40(1):3-11.