Thymosin Beta 4: Nová éra v regenerácii tkanív

Téma regenerácie je dnes aktuálnejšia než kedykoľvek predtým. Starnúca populácia, chronické zápaly a tlak na rýchle zotavenie po úrazoch či operáciách si vyžadujú nové riešenia. Thymosin beta 4 vychádza v ústrety týmto výzvam.

Nezáleží na tom, či ide o poškodenú kožu, narušenú rohovku alebo oslabený srdcový sval. Thymosin beta 4 plynulo prechádza bunkovými vrstvami ako skúsený opravár, ktorý vie, kde má zasiahnuť.

Hoci je prirodzene prítomný v tele, jeho syntetická forma, známa ako TB-500, vďaka nízkej molekulovej hmotnosti ľahko preniká tkanivami, lokalizuje poškodenie a aktivuje regeneračné procesy.

Zaradenie tohto peptidu do liečebných protokolov skracuje čas rekonvalescencie a zvyšuje odolnosť tkanív, ktoré sú znova pripravené čeliť záťaži.

Zrýchlené hojenie bez jaziev

Jedným z najpreskúmanejších účinkov Thymosinu beta 4 je stimulácia bunkovej migrácie. Mechanizmus tohto účinku spočíva v interakcii s G-aktínom, základnou stavebnou jednotkou cytoskeletu, vďaka čomu dokážu bunky smerovať priamo k miestu poškodenia.

Praktické dôsledky tohto účinku demonštrovala jedna z prelomových štúdií. Vedci aplikovali potkanom TB‑500 priamo do oblasti rany a pozorovali až 61 % zrýchlenie re-epitelizácie už počas prvých siedmich dní. Keratinocyty a fibroblasty pod vplyvom peptidu aktivovali syntézu kolagénu a formovali novú dermálnu štruktúru.

Okrem kože sa Thymosin beta 4 uplatnil aj v regenerácii endoteliálnych buniek v ischemických tkanivách. Na myšom modeli diabetickej angiopatie (poškodenie ciev spôsobené cukrovkou) dokázala aplikácia Thymosinu beta 4 nielen zlepšiť prekrvenie, ale aj zvýšiť životaschopnosť buniek a zároveň potlačiť expresiu prozápalových markerov ako ET‑1 a MMP‑1. Výsledkom bola viditeľná obnova prekrvenia tkaniva, ktoré by inak podliehalo degenerácii.

Zásadný rozdiel oproti iným regeneračným molekulám predstavuje schopnosť Thymosinu beta 4  modulovať fibrotickú odpoveď. Tento peptid totiž inhibuje transformáciu fibroblastov na myofibroblasty, čo sú bunky zodpovedné za tvorbu jaziev. V modeloch poškodenia pečene a myokardu sa po aplikácii Thymosinu beta 4 výrazne znížila tvorba jazvového tkaniva a zároveň sa zvýšila obnova funkčnej parenchýmovej štruktúry.

Thymosin beta 4 v kardiológii, oftalmológii a estetike

V oftalmológii sa Thymosin beta 4 uplatňuje ako „biologická náplasť“ na poranenia rohovky. Pri bolestivých stavoch, ako sú napr. rohovkové vredy, dokáže výrazne urýchliť reepitelizáciu, teda opätovné pokrytie poškodeného miesta funkčnou epiteliálnou vrstvou. Jeho účinky sú v porovnaní s konvenčnými terapiami dokonca niekoľkonásobne rýchlejšie.

Zároveň znižuje infiltráciu neutrofilov, zápalových buniek, ktoré pri nadmernej aktivácii spôsobujú sekundárne poškodenie tkaniva. Minimalizuje tiež fibrotickú odpoveď, teda riziko permanentného zjazvenia, ktoré by mohlo negatívne ovplyvniť vízus (zrakovú ostrosť).

Tieto účinky možno vysvetliť kombináciou protizápalových, antiapoptotických a regeneračných signálov, ktoré Thymosin beta 4 cielene vysiela v prostredí poškodeného epitelu.

Ešte prekvapivejšie výsledky priniesli pozorovania v oblasti estetickej a trichologickej medicíny. Pri lokálnej aplikácii v miestach postihnutých alopeciou (teda vypadávaním vlasov) dokázal Thymosin beta 4 reaktivovať kmeňové bunky vlasových folikulov.

V niektorých prípadoch bola dokonca hlásená obnova pigmentácie u šedivých vlasov, čo svedčí o schopnosti Thymosinu beta 4 zasiahnuť hlboko do mechanizmov melanogenézy a obnoviť funkciu melanocytov. Tieto bunky, ktoré sú zodpovedná za syntézu pigmentov eumelanínu a feomelanínu, často podliehajú starnutiu, oxidačnému stresu alebo autoimunitnej deštrukcii.

Z klinického hľadiska sa teda Thymosin beta 4 javí ako multifunkčný regeneračný peptid, ktorý sa presadzuje nielen pri hojení kože, svalov či rohovky, ale aj v terapii androgénnej a autoimunitnej alopécie, kde podporuje obnovu vlasových folikulov a znižuje zápalové procesy.

ZDROJE

https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/22074294/

https://www.jidonline.org/article/S0022-202X(15)40595-0/fulltext

https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC8751378/

https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC7875905/